Operatívne riadenie výroby predstavuje komplexný súbor nástrojov, pričom jednotlivé nástroje vytvárajú relatívne samostatný subsystém v rámci riadenia podniku. Tieto subsystémy môžu byť rôzne ponímané a podľa konkrétnej charakteristiky výroby v tom-ktorom podniku potom dochádza k vytváraniu rôznych čiastkových skupín nástrojov.
Metódy riadenia výroby
Systém MRP
Material Requirements Planning (plánovanie materiálových požiadaviek event. potrieb) sa vo svojich počiatkoch (1950-1965) presadzovalo ako racionalizačný prvok systému riadenia zásob, od roku 1965 však nastupujú komplexnejšie systémy. Preto v rokoch 1965 až 1975 zaznamenávajú najväčšie rozšírenie systémy MRP ako systémy pre zaistenie presnej kontroly plánovania nákupu ako vo väzba na výrobu a odbyt.
Systém neberie do úvahy ďalšie výrobné zdroja a obmedzenia (napr. ľudskú kapacitu, kapacitu výrobných strokov), preto je postupne nahradzovaný komplexnejším systémom MRP II.
Systém MPR II
Manufacturing Resource Planning (plánovanie podnikových zdrojov) je systém, ktorý sa rozširuje o ďalšie funkcie materiálového hospodárstva, plánovania denného množstva, kontrolné systémy pripravenosti materiálu, sledovanie kritických častí. Súčasne s rozvojom riešení typu MRP II sa začala rozvíjať (hlavne po roku 1990) aj softvérová podpora úloh finančného riadenia, hlavne účtovníctva. Spojením týchto dvoch funkčných línií sa vytvoril koncept na celý podnik vo forme systému riadenia označovaného ako ERP.
Systém ERP
Enterprise resource planning (plánovanie podnikových zdrojov) je vnútropodnikový softvérový informačný systém, ktorý sa skladá z modulových softvérových a hardvérových jednotiek, vďaka čomu podnik môže pridávať alebo rekonfigurovať moduly bez toho, aby sa porušila integrita dát v rámci jednej zdieľanej databázy. Tá je centralizovaná. Moduly navzájom komunikujú na lokálnej sieti (LAN). Po roku 2000 bol zavedený pojem ERP II, ktorý predstavuje upravené riešenie založené na webovom rozhraní. Vďaka tomu majú prístup k dátam, ktoré sú v systéme, ako interní pracovníci tak aj externé subjekty (napr. zákazníci alebo dodávatelia) súčasne v reálnom čase.
Medzi ďalšie systémy patrí napr. systém BOA, kde ústrednou riadiacou veličinou je zásoba na pracovisku. Tento systém pozerá na priebeh výrobného procesu nie deterministicky alebo stochasticky.
Systém KANBAN
Kanban (japonský termín pre kartu alebo štítok, ktorá je nositeľom informácií) je zameraný hlavne na účinné vytváranie toku vo výrobe. Japonský systém zavedený automobilkou Toyota je založený najmä na samoriadiacom regulačnom okruhu medzi vyrábajúcim a odberajúcim miestom; princípe „pull“ (ťahať) teda predchádzajúci článok odosiela dávku odoberajúcemu článku až v okamžiku, kedy mu odoberajúci článok avizoval svoju pripravenosť k jej spracovaniu; flexibilnom nasadení ľudí a výrobných prostriedkov a prenesení krátkodobých riadiacich funkcií na vykonávajúcich pracovníkov.
Systém riadenia úzkych miest OPT
Optimized Production Technology vychádza z toho, že úzke miesta, ktoré vznikajú vo výrobe majú na ňu podstatný vplyv. Identifikáciou a následným odstránením úzkych miest dokáže následne podnik zlepšiť priemerné využitie všetkých výrobných zariadení, znížiť priebežné doby a tiež znížiť stav pracovníkov.
Just in time
JIT (práve v čase, práve včas) nepredstavuje uzatvorený súbor jasne definovaných metód, pravidiel alebo postupov, ide skôr o filozofiu, ktorá musí byť vytváraná v súlade s charakteristickými podmienkami daného podniku. Pôvodná predstava realizácie tohto systému je vytvorenie takých väzieb medzi dodávateľom a odberateľom, aby odberateľovi nevznikali prakticky žiadne zásoby. Dodávateľ dodáva presne podľa harmonogramu materiál alebo diely v požadovanom množstve a prevedení tak, aby mohli byť po vstupnej kontrole odovzdané priamo do výroby. Výhodou pre odberateľa je minimalizácia zásob, zvýšenie obratu kapitálu a pre dodávateľa istota zákazky.