Výrobné podniky venujú veľkú pozornosť riadeniu zásob, pretože tie sa berú ako jeden zo zdrojov, ktorý môže spôsobiť plytvanie. Preto je trend vytvárať také podmienky v podniku, aby boli zásoby čo možno najnižšie. Skladovanie, ako jedna z častí logistického systému, je podskupinou riadenia výroby a nákupu a je tiež spojovacím článkom medzi výrobcom a zákazníkom, pretože zabezpečuje uskladnenie produktov v mieste ich vzniku a medzi miestom vzniku a miestom spotreby.
Sklad tak neplní len funkciu uskladnenia materiálu, polovýrobkov alebo hotových výrobkov, ale je tiež miestom vzniku informácií, plní kontrolné, informačné a evidenčné funkcie, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie logistického reťazca.
Skladovanie tradične zabezpečovalo uskladňovanie produktov (zásob) v priebehu všetkých fáz logistického procesu. Existujú dva základné typy zásob, ktoré potrebujeme uskladniť: 1. suroviny, súčiastky a diely (fáza zásobovania) a 2. hotové výrobky (fáza distribúcie). Okrem toho môže mať podnik ešte zásoby tovaru vo výrobe a zásoby materiálov určených k likvidácii alebo recyklácii. Je mnoho dôvodov, prečo podniky produkty skladujú – napr. dosiahnuť úspory pri preprave alebo vo výrobe, dostať od dodávateľa množstevnú zľavu alebo reagovať na meniace sa podmienky trhu (sezónnosť, konkurencia atď.), prípadne preklenúť časové a priestorové rozdiely, ktoré môžu vzniknúť medzi výrobcom a spotrebiteľom.
Ako vybrať správnu metódu riadenia zásob
Moderné spoločnosti dnes využívajú moderné techniky skladovania. Avšak vždy prvou prioritou je hľadisko využitia skladových kapacít a to ako objemových tak aj manipulačných prostriedkov a v neposlednom rade aj efektívne využitie kapitálu ľudského. Na druhé miesto sa dostáva hľadisko vnútorného členenia, kde sa jedná o utvorenie všetkých predpokladov na racionálny priebeh jednotlivých častí a optimalizáciu ako materiálového toku tak aj toku tovarov. Avšak niektoré podniky majú ako jednu z priorít aj dôslednú výmenu zásob. Najčastejšie zavádzaný princíp je zásobník typu FIFO (First In - First Out = prvý do skladu - prvý zo skladu), ktorý vychádza zo zásady, že čo do skladu vošlo ako prvé bude tiež prvé vyskladnené. FIFO je logický princíp, pretože to, čo je v sklade najdlhšie je najskôr expedované a teda skladové zásoby odchádzajú v chronologickom poradí. Úplný opak tohto princípu je LIFO (Last In - First Out = posledný do skladu - prvý zo skladu). Tento princíp je zaujímavý z účtovníckeho pohľadu, ale je potrebné poznamenať, že na Slovensku zákon o účtovníctve pripúšťa oceniť zásoby rovnakého druhu cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo metódou FIFO.
Je dobré si uvedomiť, že to, pre aké metódy riadenia zásob sa podnik rozhodne, patrí medzi strategické rozhodnutia. Metódy FIFO event. LIFO nie sú vhodné napr. pre potravinársky alebo farmaceutický priemysel, kde je potrebné brať do úvahy dátum spotreby alebo dobu trvanlivosti, pričom termín vstupu do skladu alebo obstaranie nehrajú rolu. Vtedy je vhodnejší princíp FEFO (First Expired - First Out = prvý exspiruje – prvý zo skladu). Ani pri princípe HIFO (Highest In - First Out = najdrahší dovnútra - prvý von) sa neberie do úvahy čas vstupu alebo obstarania. Výhodné je použiť túto metódu vtedy, keď podnik chce mať v skladových zásobách investovaný čo najmenší objem finančných prostriedkov a preto sa tých najdrahších zbavuje čo najskôr. Opäť existuje aj opak tohto princípu – LOFO (Lowest In – First Out = najlacnejšie dnu – prvé von), avšak jeho využitie je skôr v oblasti ocenenia úbytku zásob, kedy sa používa teda najnižšia cena (hodnota najlacnejších zásob). Metódy LOFO a HIFO sú považované za tie, ktoré „ovplyvňujú“ dane.